Fermentovaná zelenina


Fermentovaná zelenina je ultimátna forma lacných, doma vyrobených probiotík. Jej pozitívne účinky na zdravie pomáhajú najmä nášmu tráviacemu traktu a pri troche zvyku na kyslejšiu chuť (pre nás by to až taký problém byť nemal, nakoľko sme zvyknutí na kyslú kapustu) si ju radi doprajete ku každému jedlu. Lepšie trávenie, posilnenie imunity, celkové zlepšenie zdravotného stavu – no nestojí to za vyskúšanie, ak to je takmer zadarmo?

Porcia Príprava Náročnosť
záleží 4-6 dní lvl POHODA
Fermentovaná zelenina

Suroviny

  • kapusta (biela/červená/čínska)
  • čerstvé chilli papričky
  • mrkva
  • mladá cibuľka
  • morská soľ
  • srvátka/kefírové huby (nepoužívam, ale urýchlia a uľahčia prácu)

Postup

Je až smiešne, že podobná forma zeleniny je tak jednoduchá na výrobu, no málo ľudí si ju dnes naozaj doma aj robí. Obyčajná kyslá kapusta je typický a známy príklad fermentovanej zeleniny, no tá, ktorá sa dá kúpiť v obchode, nie je vždy zrovna ukážkovým exemplárom probiotických kultúr. Často sa na jej prípravu používa cukor či ocot a skôr sa robí nálev ako reálne fermentuje. Takže na rad prichádza kvalitná domáca príprava so surovinami a postupmi, ktoré si vieme sami odsledovať. A teda k postupu: všetku zeleninu som si nakrájala, kapustu (tej je logicky najviac) je fajn postrúhať, mrkva, cibuľka a chilli na kolieska. Zeleninku som spolu vo veľkej miske poriadne zamiešala, celú dostatočne posolila, aby pustila šťavu a nechala ju trochu odležať (tak polhoďku-hoďku). Potom už len stačí zohnať nejakú fajn nádobu – dá sa použiť klasická zaváraninová, špeciálny súdok na fermentovanie či vzduchotesne uzatvárateľná (viď. obrázok). A tlačiť, tlačiť, nech je poriadna šťavička – zeleninka nesmie byť na vzduchu, musí byť pod vodou. Pri fermentácii sa jej objem bude zväčšovať, budú sa robiť bublinky, takže vždy pod nádobu pre istotu dám nejakú misku na vytlačenú vodu. Ak nie je nádoba vzduchotesne uzavretá, treba zeleninu zvrchu niečím zaťažiť – dá sa použiť napríklad pohár s vodou, prípadne pri špeciálnych fermentovacích súdkoch je na to vymyslený systém. Pri vzduchotesne uzatvárateľných ju stačí nechať zatvorenú, každým otvorením totiž hrozí, že sa k zelenine dostane vzduch. Celý proces sa dá urýchliť použitím srvátky či trochou kefírových húb. Fermentovať sa dá kadečo, takáto zeleninka zreje asi 4-6 dní, kedy musí byť pri izbovej teplote, po tejto dobe ju treba držať v chladničke. No a potom už ostáva len papkať zdravé probiotické kultúry. Takže šup-šup tlačiť!